„Len v Bohu utíši sa moja duša; od Neho pochádza moja spása.“ Žalm 62, 2 Tieto slová žalmistu patria k mojim najobľúbenejším, a preto ich chcem teraz venovať našim sestrám farárkam, našim farárom, všetkým aktívnym duchovným i tým, ktorí sú už na dôchodku. Po ceste viery kráčam 22 rokov a Boh ma našiel a priviedol späť k sebe ako 25 ročnú. A zároveň späť do našej evanjelickej cirkvi, kde som bola ako dieťa pokrstená.

Na základe svojho obrátenia k Pánovi som spojila svoj profesionálny život s našou cirkvou. Nepochádzam zo žiadnej farárskej rodiny, no postupne som spoznávala život duchovných nielen z pozície radovej členky zboru, ale aj prostredníctvom profesionálnej činnosti. Pracovala som v EVS, na GBU ECAV, na Evanjelickej diakonii. Poznávala som, aká je služba farára/farárky náročná a zodpovedná. Zároveň sa mnohí farári a farárky stali mojimi priateľmi a dovolili mi nazrieť do ich osobného života, čo si veľmi vážim.

Preto si dovolím teraz položiť otázku Kto je môj farár? Je to ten, ktorého vidím v nedeľu v kostole ako káže? Je to ten, ktorý pochoval mojich troch príbuzných? Je to ten, ktorý posiela maily v neskorú nočnú hodinu so slovom povzbudenia? Je to ten, ktorý s iskrivým zmyslom pre humor dokáže rozosmiať človeka a verím, že aj Boha? Je to ten, ktorý je vyčerpaný, osamotený, trochu stratený v prostredí, kde slúži? Je to ten, ktorý sám zápasí o silu, aby zvládol nápor povinností? Je to ten, ktorý sa ponáhľa do školy učiť náboženstvo a nestihne sa ani najesť? Je to ten, ktorý má rodinu, deti, kde každý od neho niečo požaduje? Je to ten, ktorý rodinu nemá a cíti sa frustrovaný, unavený, osamelý a bezcenný? Je to ten, ktorý prisluhuje Večeru Pánovu a dodáva nádej, hoci by si sám potreboval oddýchnuť a počuť dačo povzbudivé? Je to ten, ktorý nikdy nevystúpi z role farára, hoci zo služby dobrovoľne či nedobrovoľne odišiel? Je to ten, ktorý svojim zasvätím a ordinovaním navždy patrí Bohu a cirkvi, nech už pracuje a žije kdekoľvek? Je to ten, ktorého čosi zlomilo a teraz si namáhavo dáva svoj život do poriadku? Je to ten, ktorý sa našiel v teológii ako vedeckej disciplíne a cíti sa občas vzdialený praktickej službe kňaza? Je to ten, ktorého nemá kto z kolegov farárov vypočuť, povzbudiť a objať? Je to ten, ktorý sa modlí, raduje, plače spolu s ostatnými?

To všetko je môj farár! Duchovný, ktorý je stále najviditeľnejší reprezentant cirkvi v miestnom, regionálnom i celoslovenskom kontexte. No dnes stojí v procese reformačnej zmeny našej cirkvi. Viem, tá zodpovednosť je veľká, priam ťaživá. Avšak my – laici nesieme inú zodpovednosť vo sférach osobného a profesionálneho života. A vieme, aké je ťažké vykonať zmeny a uniesť dôsledky svojich rozhodnutí. Robíme to denne. A robíme aj chyby. A robíme aj zlé rozhodnutia. A naše svedomie spolu s Pánom Bohom to vie – najlepšie. Preto vám milé sestry farárky, milí bratia farári – rozumieme. Vieme, aké to je. A modlíme sa za vás. Vážime si vašu službu, vašu oddanosť Bohu, človeku a cirkvi. Ste našimi priateľmi a máme vás radi. Sme na vás hrdí! Patríte do našich životov a my patríme do vašich. Sme spojení v Kristovom duchu, spojení niečím večným, úžasným, neuchopiteľným. Sme spojení Bohom. A to je väčšia sila – než čokoľvek ľudské. Amen.

Eva Bachletová